Dnes som sa zúčastnila na prednáške anglického architekta Adama Whitea, ktorý sa venuje tvorbe detských prírodných ihrísk. Musím povedať, že som si pripadala ako Alenka v ríši divov. Už úvodné slová pána Whitea vzbudili vo mne podozrenie, čo to tých anglických architektov v tej škole všetko učia... pokračovanie článku
Konečne som sa vybrala na návštevu, ktorú som už naozaj dlho odkladala. Sedela som v autobuse a predo mnou bola asi hodina cesty. Čas je drahý a vždy by sa mal efektívne využiť- povedala som si. A keďže ma čakajú skúšky, zobrala som si skriptá, že sa budem v autobuse učiť. pokračovanie článku
Bola raz jedna zakliata krajina. Ľudia tu už dávno zabudli, čo je to česť a spravodlivosť. Tí, ktorým ešte zvyšky viery v tieto „nemoderné“ vlastnosti a hodnoty ešte zostali, sa dávno vysťahovali do iných, cudzích krajín. Tu doma vládla nevraživosť, pretvárka, faloš, závisť, zloba... pokračovanie článku
Zažili ste už niečo podobné?! Podobne absurdné, necitlivé, surové, nehorázne...?! Keď NIEKTO zámerne zalepí, zamuruje, zabetónuje, či iným spôsobom zabráni hniezdiacim vtákom prístup k vlastným mláďatám...?! Z akéhokoľvek dôvodu! Nedávno som niečo také na vlastné oči zažila... Tri zaživa zabetónované mláďatá škorca!!! pokračovanie článku
Včera som videla film o slovenskej misionárke sestre Františke s mimoriadne silnou výpovednou hodnotou a emotívnym nábojom... Anjeli… pokračovanie článku
Cestou do práce som stretla známu a ako to už u žien- matiek býva, reč sa zvrtla na naše dospelé ratolesti. Moja známa je už babičkou asi ročného chlapčeka. Aj moje dcéry sú už vo veku, kedy by ma mohli obdariť vnúčatkom, chvíľu sme teda rozoberali vzťahy, hodnoty v rodine... pokračovanie článku
Piatky bývajú už tradične pre mňa náročné... Neviem, čím to je, že vždy v piatok je toho v práci najviac. Po celom týždni už naozaj dosť a rovno z práce ešte na skúšku do školy... No, čo už... Veď som to chcela... hovoria mi kamaráti... študovať, zdokonaľovať sa, vzdelávať. Takže sťažovať sa nebudem... pokračovanie článku
Stála som v rade pri pokladni v supermarkete. Kontrolovala som svoj nákup, či som na niečo dôležité nezabudla... až som zacítila neznesiteľný zápach. Poobzerala som sa okolo a hľadala zdroj tejto „arómy“. Pri vedľajšej pokladni stál bezdomovec, súdiac podľa oblečenia, „úpravy zovňajška“, vzdialenosti ostatných kupujúcich a ďalšieho neklamného znaku... fľaše lacného vína... Mohol mať okolo štyridsiatky. pokračovanie článku
Ponáhľala som sa domov z práce a ako naschvál mi ušla električka pred nosom... Tak som vošla do „vtáčej búdky“, vonku pofukoval vietor a nado mnou prelietali ťažké sivé mračná. Bŕŕŕ... deprimujúce! Nemám rada jeseň a zimu. pokračovanie článku
Stála som na autobusovej zastávke pri Hiltone. Trolejbus nechodil, chvíľu som prestupovala z nohy na nohu a prezerala si žeriavy na stavenisku Auparku... až mi zrak padol na muža sediaceho na zemi oproti na električkovej zastávke. Jeho poloha nasvedčovala tomu, že zrejme spadol pri vystupovaní z električky. pokračovanie článku
Sedela som zamyslená v električke, keď ma odrazu „prebudil“ hlučný smiech a krik... Do električky nastúpil hlúčik asi 12- ročných dievčat. Ihneď obsadili všetky voľné miesta a pokračovali vo svojej hlasnej zábave. pokračovanie článku
Pri hľadaní materiálov a informácií k práci o drogových závislostiach som natrafila aj na stránku Národného osvetového centra (NOC). pokračovanie článku
Dnes ráno som si vykračovala do práce, dýchala zhlboka „čerstvý“, ranný, košický vzduch a po včerajšom „adrenalínovom“ dni sa pokúšala pozitívnejšie naladiť... pokračovanie článku
Minulý týždeň v piatok 1.10.2010 som našla v poštovej schránke oznámenie o uložení zásielky... Odosielateľom bolo mesto Košice. Zásielku som si mohla vyzdvihnúť buď v ten deň, alebo ako bolo napísané... na „druhý pokus“ v pondelok 4.10.2010 mi ju opäť doručia... pokračovanie článku
Minulý týždeň som sa zastavila za mojím kamarátom v práci... Je učiteľom na Základnej umeleckej škole na Bernolákovej 26 v Košiciach. Musím povedať, že už pri vstupe do „čakárne“, som si uvedomila jednu vec...že tu asi zastal čas... pokračovanie článku
Ľudia sa väčšinou pýtajú:"Prečo práve ja...?"(mám pomôcť, opýtať sa, byť prvý...) Ja sa zvyknem pýtať: "Kto... ak nie ja...?"
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
