reklama

O rómskej pipíške alebo ako si urobiť z výkričníkov hviezdičky...

Ponáhľala som sa domov z práce a ako naschvál mi ušla električka pred nosom... Tak som vošla do „vtáčej búdky“, vonku pofukoval vietor a nado mnou prelietali ťažké sivé mračná. Bŕŕŕ... deprimujúce! Nemám rada jeseň a zimu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Odrazu som začula štebotavý hlások a smiech... Bolo to, ako keď blúdite v tmavom lese a znenazdajky zazriete malé svetielko... Otočila som sa za „svetielkom“. Blížil sa ku mne mladý pár. On vyzeral so zapletenými dlhými vrkočmi veľmi príťažlivo a exoticky. Zaujala ma však ona... Drobné štebotavé žieňa, taká pipíška. Ustavične niečo rozprávala, rozhadzovala rukami, usmievala sa... Jej hlas pripomínal pieseň, ktorej slová sa dali ťažko zachytiť, ale tie emócie, melódia, tón, intonácia, ako nimi narábala...! Toto bol úžasný ukážkový príklad paralingvistickej komunikácie! Zo začiatku som ani nepostrehla, akou rečou hovorí, vnímala som iba tú hudbu reči...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Cupitkala okolo neho, potom vybrala telefón a s niekym rozprávala. Chvíľu rómsky, chvíľu slovensky... Spozornela som pri slovách „brigádnické centrum“ a „upratovacie práce“... Pozrime sa na túto „cácorku“! Tak ona asi nebude iba taká „natrčímdlaň“...

Dotelefonovala. Fešák s vrkočmi sa díval na ňu... ten pohľad poznám... Takto sa díva iba láska... V tom pohľade bolo všetko- obdiv, spokojnosť, zhovievavosť, blaženosť, oddanosť aj hrdosť na toto rozkošné „šidielko“. Rozohrávala mu všetky žilky, zohrievala krv a jej teplota sa určite blížila k bodu varu...

Na chvíľu od nej odtrhol oči... všimol si, že sa usmievam pri pohľade na jeho pipíšku. Aj ona sa vzápätí otočila a naše pohľady sa stretli. Opätovali sme si úsmevy...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Škoda, že v tej chvíli zastala predo mnou električka... Nastúpila som iba ja. Pipíška so svojím milým ostali vo „vtáčej búdke“. Neviem, či tušila, že svojím temperamentom, bezprostrednosťou, prirodzenou krásou a milotou si získala nielen svojho milého, ale aj mňa...

Mraky nado mnou sa stratili a mne svietilo slniečko. Pristihla som sa, že mám stále na perách úsmev. Spomenula som si na sociálno-psychologický výcvik s témou voľný čas, ktorý som absolvovala. Jedna technika spočívala v tom, že sme mali čo najpodrobnejšie napísať na papier udalosti predchádzajúceho dňa. Bolo to ibe pre našu potrebu, dôležité bolo zaznamenať čo najviac zážitkov od rána až do večera. Potom sme mali vyznačiť v texte výraznými výkričníkmi situácie, ktoré boli pre nás stresujúce, panáčikmi osoby a hviezdičkami situácie, ktoré sme vnímali ako milé, pozitívne. Výsledok nám mal dať odpoveď na to, koľko sme zažili „výkričníkov“ a koľko „hviezdičiek“, teda, čo prevažovalo… Veľmi sa mi to zapáčilo a uvedomila som si, že aj medzi nami sú také „chodiace výkričníky“ a „chodiace hviezdičky“. Sú ľudia, ktorí si dokážu „výkričníky“ prerobiť na „hviezdičky“, ale žiaľ, je to aj opačne…

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na nás však záleží, ako budeme vnímať takéto situácie…

Pre niekoho bola možno „moja pipíška“ iba bláznivým „výkričníkom“. Mne však za niekoľko minút predviedla úžasnú zmes pravého cigánskeho temperamentu a emócii… našťastie toho pozitívneho…

Zdenka Lacková

Zdenka Lacková

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Ľudia sa väčšinou pýtajú:"Prečo práve ja?"(mám pomôcť, opýtať sa, byť prvý...) Ja sa zvyknem pýtať: "Kto, ak nie ja.?" Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu