A tak, síce „vyžmýkaná“po skúške, ale s pocitom víťazstva, blížila som sa k domovu a mojej vysnívanej predstave- vani plnej horúcej vody s vonnou soľou, zázvorový čaj, hudba a konečne trochu relaxu... Aspoň dnes večer... Zajtra ma opäť čaká škola, učenie na ďalšie skúšky, vianočné upratovanie atď...atď...
Ako si tak snívam, odrazu „Prásk!“a znova „Prásk!“ Delobuchy! Kúsok odo mňa sa „zabávali“ traja asi 10 – 12 – roční chlapci. Blížila som sa k nim a aj keď už bola tma, pouličná lampa zrejme dostatočne osvetľovala moje „mimické výčitky“... Moje dcéry vždy vravia: „Mami, ty ani nemusíš nič hovoriť... tebe na tvári vždy vidno, čo si myslíš...“ Spomenula som si na to, keď sa na mňa všetci traja chlapci pozerali a jeden z nich povedal: „Prepáčte, teta...“
„A budeš sa ospravedlňovať aj všetkým tým, ktorí tu okolo bývajú? A čo ak by tu išla nejaká stará pani, alebo mamička s bábätkom?“
„Ale my sa stále pozeráme, či niekto neide okolo...“
„Pozeráte... tak sa pozrite, koľko je tu okien... viete, koľkým ľuďom za tými oknami to vadí? Máte malých súrodencov?!
„Nie“, odpovedali.
„Ale predstavte si, že by ste mali... akú „radosť“ by mali vaše mamky, keby nemohli spať, keby sa ľakali kvôli delobuchom... Asi sa nudíte, však? Ale myslíte si, že to je dobrá zábava?“
„No, teraz sa veľa robiť nedá... Je tma a nie je ani sneh... Tak pôjdeme inde, ďalej... niekde tam za Lidl... Dovidenia .“
Uvedomila som si, že asi naozaj nemajú veľa možností. Sú deti, ktoré navštevujú rôzne krúžky, majú vyplnený voľný čas. Sú však aj také, ktoré vysedávajú pri počítači, alebo sa ponevierajú po vonku... Žiaľ, je stále viac takých, ktoré si krátia čas v podnikoch, často pri alkohole... alebo dokonca rôznou trestnou činnosťou. Nie raz som v správach videla reportáže z razií v podnikoch, kde našli policajti školopovinné deti pod vplyvom alkoholu.
Už dlhšie rozmýšľam nad možnosťami, ako zmysluplne vyplniť voľný čas deťom a mladým ľuďom na sídliskách. So skupinou niekoľkých nadšených ľudí by sme chceli priniesť pre mladých ľudí alternatívu ...našu... košickú... Verím, že sa nám to podarí a delobuchy nebudú pre nikoho viac „úžasnou zábavou“... Ak máte akékoľvek nápady... sem s nimi...J