reklama

A čo deti?

V poslednej dobe sa v médiách čoraz častejšie objavujú správy o násilí páchanom na deťoch. Otčimom utýraná Lucka, záhadné úmrtie bábätka bezdomovkyne, Natálka s anorexiou, ktorú údajne týra vlastná mama, ale tiež tzv. anglické adopcie slovenských detí. Všetky tieto prípady poukazujú na porušovanie detských práv, či nedostatočnú ochranu detí. To je však iba zopár z množstva smutných príbehov, ktoré sa denno- denne odohrávajú a ostávajú zamlčané.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Chcela by som sa vrátiť o niekoľko desaťročí a porozprávať skutočný príbeh, ktorý hlboko zasiahol nielen moju, vtedy detskú dušu, ale poznačil život a vzťahy nie jednej generácie.

Moja teta sa vydala do Čiech a tam sa jej aj narodili dve deti. Najprv chlapček a o dva roky neskôr dievčatko. Krátko po narodení druhého dieťaťa však nastali v rodine problémy, a jedného dňa sa teta nasťahovala aj s dcérkou k nám. Mala som vtedy asi osem rokov. Pamätám si, ako teta plakala a rozprávala, že syna si tam nechali a nechcú jej ho dať(manžel a jeho rodičia, s ktorými bývali). Jej manžel podal žiadosť o rozvod a český súd deti rozdelil - chlapca otcovi a dievča matke. Teta sa odvolala, ale verdikt ostal nezmenený. Otec chlapca sa neskôr znova oženil, odsťahoval sa do iného mestečka v Čechách a syna nechal v opatere svojich rodičov. Teta sa tiež po čase vydala na Slovensku, no neprestala bojovať o svojho syna. Ani odvolania, ani list adresovaný vtedajšiemu prezidentovi však nič nezmenil. Dieťa bolo sústavné stresované a manipulované a zo strachu odmietlo na súde matku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Chlapec ostal bývať u starých rodičov a keď dovŕšil osemnásť rokov, poslal ho otec preč. Mal s druhou manželkou štyri deti, starí rodičia zomreli a on nemal záujem starať sa o ďalšie dieťa, na ktoré už nedostával peniaze.

Moja teta zomrela po ťažkej chorobe ako päťdesiatštyriročná. Jej syn dnes žije v cudzine a má dve deti. To, čo prežil, však zanechalo na jeho duši rany, ktoré sa ťažko niekedy zahoja. A na týchto ranách majú svoj podiel mnohí ľudia, ktorí zlyhali. Od súdov, cez psychológov, učiteľov, ale aj príbuzných, susedov a priateľov, ktorí krivo svedčili, aby zničili detskú dušu.

Od vtedy ubehlo takmer štyridsať rokov a čo sa zmenilo v našom sociálnom systéme? Nevšímavosť, nekompetentnosť, ľahostajnosť a bezcitnosť stále úradujú. Ako inak nazvať prípad pani Ivany Bóorovej, ktorej odobrali v Anglicku deti? Či prípad malej Lucky, ktorú utýral jej otčim? Prečo nekonali úrady ani v prípade bezdomovkyne? Je tu zrejme príliš veľa otáznikov, ktoré by mal niekto zodpovedať, vysvetliť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako je možné, že s pribúdajúcimi vysokoškolsky vzdelanými odborníkmi, ktorí pracujú na ÚPSVaR pribúda toľko prípadov pochybení? Slovenská republika podpísala a zaviazala sa dodržiavať Dohovor o právach dieťaťa z roku 1989, kde sa uvádza, že „záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí.“

Aká je realita? Kde je záujem dieťaťa, na ktorý sa odvoláva zákon?

Keď som nastúpila pred časom na prax na oddelenie kurately SPO ÚPSVaR a konzultovala aktuálny prípad so sociálnou pracovníčkou, „uzemnila“ ma vetou:“Hlavne zabudni na teóriu! Tu je to o niečom úplne inom.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mladí manželia v rozvodovom konaní prišli na dohodnutý pohovor s kolíznou opatrovníčkou. 27 ročný muž a 25 ročná žena spustili paľbu slov a rozpútali neľútostný boj o svojho štvorročného syna. Z lásky, ktorá ich niekedy spojila, zostalo iba dlhé á a jedna sykavka, ktoré sa presťahovali do nového slovíčka nenávisť. Obaja rodičia však slovne dokazovali svoju lásku k spoločnému dieťaťu a obviňovali toho druhého, že práve on mu najviac škodí. Žiadali psychologické vyšetrenie syna, ktoré by dokázalo pravdivosť ich tvrdenia. Sociálna pracovníčka však odporučila k psychológovi ich dvoch, aby si uvedomili, ako ubližujú svojim správaním milovanému (?) dieťaťu. V prvom momente sa obaja zarazili a nechápali, prečo by to mali urobiť, keď chyba je v tom druhom. Napokon súhlasili, ale neskôr som sa dozvedela, že sa tam ani jeden nedostavil. A toto je zrejme ten kameň úrazu, pretože sociálny pracovník nemá žiadne „páky“, aby donútil rodičov absolvovať psychologické, či akékoľvek iné vyšetrenie, či vzdelávací program, ktorý im nariadi. Práve takéto vyšetrenia môžu pomôcť odhaliť skryté problémy, či poruchy, ktoré by sa dali v danom momente riešiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To všetko je však krajným riešením. Predovšetkým by malo byť najvyšším záujmom štátu chrániť rodinu a pomôcť jej fungovať a plniť všetky funkcie. „Rodina – základná bunka spoločnosti.“, píše sa v Zákone o rodine. Kedysi sme túto vetu počúvali z prejavov jednej strany. Nechcem teraz porovnávať jednotlivé režimy, podpora mladých rodín však bola určite účinnejšia, ako je to v súčasnosti. Domýšľa dnes niekto z kompetentných dôsledky rozpadu takmer polovice uzavretých manželstiev u nás? Kam a k čomu vedie celý tento systém? Len zdravá fungujúca rodina môže poskytnúť deťom, aj dospelým stabilitu, byť bezpečným miestom, kde riešia problémy, starosti, ale aj radosti. Práve rodina je najlepším zdrojom svojpomoci v nepriaznivých obdobiach. Ak podpora rodiny nebude prioritou štátu, bude enormne narastať počet ľudí odkázaných na pomoc – detí, žien, starých ľudí, bezdomovcov, psychicky chorých...

Myslím si, že je naozaj najvyšší čas niečo robiť. A kde začať? No predsa u detí. Chrániť a hájiť ich záujmy, aby sa mohli plne a harmonicky rozvíjať, vyrastať v pokojnom a láskyplnom rodinnom prostredí. V právnych normách sa často používa termín záujem dieťaťa. „Najlepší záujem dieťaťa znamená takú konšteláciu okolností, také usporiadanie životnej situácie dieťaťa, v ktorej môžu byť trvale, zmysluplne a optimálne uspokojované základné životné potreby dieťaťa.“ Ak sa budeme všetci snažiť skutočne chrániť a hájiť záujmy dieťaťa, a nie záujmy iné, máme šancu niečo zmeniť. Ak však zvíťazia záujmy finančné, môžeme sa čoskoro ocitnúť na planéte opíc, kde už budú existovať iba šimpanzy a gorily...

Zdenka Lacková

Zdenka Lacková

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Ľudia sa väčšinou pýtajú:"Prečo práve ja?"(mám pomôcť, opýtať sa, byť prvý...) Ja sa zvyknem pýtať: "Kto, ak nie ja.?" Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu