Všetko sa to začalo celkom nevinne. Ľudia boli ľahostajní, nevšímali si, čo sa okolo nich deje. Stavali vyššie a vyššie ploty, hromadili kopy vecí, ktoré im už neprinášali radosť. Keď sa našiel niekto, kto upozornil na neprávosti, jedni ho označili za blázna, druhí boli ľahostajní. A tí, ktorých sa „dotkol“, využili svoje známosti, aby mu ukázali svoju moc, zastrašili ho a ukázali ostatným, čo sa s nimi stane, ak sa čo len opovážia...
Tak postupne mizli aj posledné zvyšky odvahy, cti a akýchkoľvek pokusov o dosiahnutie spravodlivosti. Z krajiny odišli všetci tí, ktorí sa nedokázali zaradiť do tohto mlčiaceho stáda ovečiek. Tí, ktorí ostali, začali svoje deti učiť, že byť čestným a spravodlivým sa dnes nevypláca. Preto musia byť tvrdí, myslieť len na seba, pretože inak ich ostatní ušliapu a nikdy nič nedosiahnu... Život v krajine zanikal, nikto nebol šťastný, pretože všetci boli odrazu takí rovnakí... Všetci klamali, podvádzali, kradli, udávali, ohovárali, nenávideli, zabíjali...
STOP!!!!
Fikcia? Zlý sen?
Skúste si predstaviť, že sa na Vás dnes uprene zadíva svojimi úprimnými detskými očami Vaše dieťa, či vnúča a spýta sa: „Mami, oci, starká, starký, si čestný človek? Veríš v česť a spravodlivosť? A čo pre to robíš Ty sám?“